Založiť webovú stránku alebo eShop

Dobrý a verný sluha - vojdi do radosti svojho Pána!

Odpustky

 


ODPUSTKY      

Odpustky neznamenajú odpustenie hriechov! To sa deje vo svätej spovedi. Odpustkami sa odpúšťajú, alebo zľavujú tresty, ktoré ostávajú po odpustení hriechov! To je veľký rozdiel a časté nedorozumenie, žiaľ i v dejinách kresťanstva.                         

Vo sviatosti zmierenia nám kňaz v zastúpení Boha odpúšťa hriechy, spáchané po krste, ktoré vyznávame, ľutujeme a máme predsavzatie sa polepšiť.

Sviatosť zmierenia ustanovil Ježiš Kristus v deň svojho zmŕtvychvstania, keď povedal apoštolom: „Prijmite Ducha Svätého; komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 22-23). Moc odpúšťať a zadržiavať hriechy prešla z apoštolov na biskupov, biskupi ju dávajú kňazom.

Sviatosť zmierenia nás zbavuje hriechov-viny, ktorú sme spáchali, aj Božích trestov, ktoré sme si za spáchané hriechy zaslúžili. Tresty sú dvojaké:

 

  1. večný trest, ktorý sa odpyká v pekle
  2. dočasné tresty, ktoré sa odpykávajú alebo na tomto svete, alebo po smrti v očistci.

 

Za všedné hriechy si zasluhujeme dočasné tresty; za smrteľné hriechy si zasluhujeme aj dočasné tresty aj večný trest. Dĺžka dočasných trestov sa novými hriechmi zväčšuje. Večný trest sa nemôže predĺžiť, lebo nemá konca, ale jeho sila sa môže zväčšovať.

 

Pri svätej spovedi sa nám vždy odpúšťa večný trest, a  časť dočasných trestov, ktoré sme si od Boha za spáchané hriechy zaslúžili. Tá časť trestov, ktoré nám ešte ostávajú, tie si musíme odpykať.

 

Pri spovedi nám ukladá kňaz zadosťučinenie za popáchané hriechy; dostávame ju preto, aby sa nám odpustilo niečo z tých dočasných trestov, ktoré nám pri spovedi neboli odpustené. Ďalšou formou konania dobrovoľného zadosťučinenia okrem spovednej pokuty je modlitba, trpezlivosť v práci a v trápeniach, rôzne skutky sebazapierania sa v dobrých a dovolených veciach a získavanie odpustkov.

 

„Je Bohom zjavenou náukou, že hriechy majú za následok tresty pochádzajúce od Božej svätosti a spravodlivosti. Tie tresty je treba odpykať buď na tejto zemi bolesťami, súženiami a nešťastiami tohto života, predovšetkým však smrťou; alebo po smrti ohňom a trápením či očistnými trestami“ (pápež Pavol VI.).

 

Odpustky udeľuje Cirkev, úrad Petra, teda rímsky pápež, ktorý má moc zväzovať a rozväzovať na zemi kresťanov,  ako zástupca Krista na zemi. Neodpúšťajú sa nimi ani hriechy, ani večný trest-peklo, ale iba dočasné tresty, ktoré nám ostali po odpustení hriechov v spovedi!

 

Odpustky sú duchovný poklad zásluh z utrpenia Pána Ježiša , a potom zásluhy Panny Márie, mučeníkov a svätých. Poklad Cirkvi - to je nekonečná a nevyčerpateľná hodnota, ktorú majú pred Bohom zásluhy Pána Ježiša Krista, ktorú ponúkol, aby ľudstvo bolo oslobodené od hriechu a došlo k spoločenstvu s Otcom. Je to jeho dielo vykúpenia. Okrem toho sú to hodnoty modlitieb a dobrých skutkov (vykonaných pred Bohom) Panny Márie a všetkých svätých, ktorí vďaka Božej milosti nasledovali Krista, a tak posvätili svoj život a došli do cieľa...

 

Sväté písmo vraví jasne: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Krstom sme členmi duchovnej rodiny-Cirkvi, teda bratia a sestry a tvoríme spoločenstvo svätých. Môžeme si navzájom pomáhať. Od prvotnej Cirkvi táto vzájomná pomoc najmä vďaka príhovoru mučeníka, alebo apoštola, zľavovala z trestov, z pokánia hriešnikom.

 

„Spoločenstvo svätých nie je v skutočnosti ničím iným než vnútornou a vzájomnou výmenou pomoci, odčiňovania, modlitieb a milosti medzi veriacimi, či už sa nachádzajú v nebi, alebo v očistci, alebo sú ešte pútnikmi na tejto zemi, všetci títo vytvárajú jednu obec, ktorou hlavou je Ježiš Kristus, a ktorej dušou je láska“ (pápež Lev XIII.).

 

„Z dôvodu tajomného a blahodarného Božieho rozhodnutia panuje medzi ľuďmi určité nadprirodzené spojenie, takže hriech jedného škodí ostatným  a svätosť jedného im prináša obrodenie“ (sv. Augustín).

 

„Apoštol sv. Ján vyzýva k pokániu mladého zločinca slovami: ´Ja za teba Kristovi podám náhradu. Keď to bude potrebné, rád za teba položím svoj život práve tak, ako šiel Pán na smrť za nás. Poskytnem svoj život ako náhradu za tvoju spásu.´ Následne začal prosiť Boha častými modlitbami a zápasil s oným mládencom v tom zmysle, že konal dlhé pôsty a jemne pôsobil na jeho myseľ mnohými presvedčivými rečami.“ (sv. Klement Alexandrijský)

 

„Veríme, že pred naším Sudcom zmôžu veľmi mnoho zásluhy mučeníkov a skutky spravodlivých  ...kto koná pokánie, dobré skutky a modlí sa, môže obdŕžať milosrdenstvo a odpustenie, môže sa naviac tiež oprieť o to, čo pre ľud vyprosovali mučeníci a čo preň vykonali kňazi“ (sv. Cyprián).

 

Mnohým sa zľavovalo z dlhodobého pokánia, alebo sa im odpustilo, ak za nich priniesol príhovor kňazovi či biskupovi nejaký mučeník, čo mal zásluhy – vytrpel pre vieru v Krista; tie zásluhy, to odtrpené prenášal položením rúk na kajúcnika.

 

„Domnievam sa, že je treba vyjsť v ústrety tým bratom, ktorí obdŕžali od mučeníkov list... dosvedčujúci, že na nich mučeníci položili ruky na znamenie pokánia; domnievam sa teda, že sa môžu vrátiť v pokoji k Pánovi, práve podľa priania mučeníkov, ako to vyjadrili vo svojich listoch“ (sv. Cyprián)

 

K získaniu odpustkov je potrebné:

 

  1. aby duša bola čistá od smrteľného hriechu;
  2. aby sme mali úmysel získať odpustky;
  3. aby sme vykonali dobrý skutok, ktorý Cirkev obdarila odpustkami.

 

Odpustky sú dvojaké: úplné a čiastočné.

 

Úplné sú vtedy, keď Cirkev odpúšťa všetky dočasné tresty, ktoré sme si za spáchané hriechy zaslúžili , a ktoré nám pri spovedi neboli odpustené.

 

K získaniu úplných odpustkov je potrebné:

 

  1. vykonať skutok, ktorý Cirkev obdarila odpustkami
  2. vyspovedať sa (môže to byť aj niekoľko dní pred vykonaním odpustkového skutku; jedna spoveď stačí na viaceré odpustky
  3. pristúpiť k sv. prijímaniu – v deň odpustku
  4. pomodliť sa niečo na úmysel Svätého Otca (aspoň Otče náš, Zdravas) – v deň odpustku
  5. Úplné odpustky môže získať len ten, kto ľutuje všetky (aj všedné) hriechy a je rozhodnutý chrániť sa v budúcnosti všetkých (i všedných) hriechov, slovom len ten, kto nelipne ani k všednému hriechu.

 

Pri čiastočných odpustkoch sa odpúšťa len časť dočasných trestov. Tu sa dočasné tresty odpúšťajú vo väčšej alebo menšej miere podľa toho, aká je naša láska k Bohu a naša horlivosť v konaní skutku, ktorý Cirkev k odpustku predpísala. Čiastočné odpustky môžeme získať aj viackrát za deň.

Odpustky sa dajú prirovnať aj k majetku, ktorý rodina nazbierala, a ďalšie generácie z tohto pokladu čerpajú – úplne, alebo čiastočne.

Všetky odpustky môžeme venovať dušiam v očistci, na spôsob prosby k Bohu; vykonať odpustkový úkon a venovať ho konkrétnej duši môžem, ale nedeje sa to akosi atomaticky, že mu je daný k dobru, to je na Pánu Bohu, my ho len prosíme.  Ináč odpustky získať môžeme len pre seba, nie pre iných tu na zemi žijúcich.

 

  • Pápež Ján Pavol II. prišiel 29. júla 2002 do Guatemaly. Pred cestou poslal tamojšiemu prezidentovi list, kde ho prosil, aby zbavil 30 väzňov rozsudku trestu smrti. Odpoveď neprišla. Po pápežovom prílete do krajiny prezident na letisku oznámil, že zo svojej právomoci mení trest smrti tridsiatich väzňov na doživotie.  Podľa zákona si iste zasluhovali určitý čas vo väzení, a potom smrť. Na príhovor pápeža, morálnej autority sú pozbavený časti trestu. Ďalšia časť im ostáva, no svojím správaním a konaním dobra môže sa im trest skracovať. Aj toto môže byť obraz a príklad odpustkov.

 

  • Istý černoch bol odsúdený za vraždu na doživotie, ktoré mal stráviť na galejach na Diabolských ostrovoch. Počas plavby loďou tam nastal rozsiahli požiar. Dali mu dole putá, lebo chcel pomáhať ( úprimne) pri záchrane ostatných. Jemu osobne sa podarilo z plameňov zachrániť 10 ľudí. Za tento čin ho zbavili trestu v plnom rozsahu. A toto je obraz úplných odpustkov.

 

 

 

Podľa Katechizmu a Enchiridiona odpustkov.

 

 

TOPlist